Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


POMŌŽ

Kráčaš ulicou zamyslený,

tu osloví ťa žobrák chromý.

Vo vnútri hneď myšlienka ti hlodá:

"A mne zadarmo kto niečo dá?"

Ty si dostal zdravé ruky,

ani chôdza nerobí ti muky,

máš jasnú myseľ, dobrý zrak,

čo neceníš si mnohokrát.

A na ďalšom rohu ulice

- a takých je na tisíce -

špinavých handier kopec

a pri nich žobre bezdomovec.

Pomyslíš si: "Iste je to jeho vina",

avšak pravda môže byť aj iná.

Aj on bol možno úspešný a zdravý,

o všetko pripravil ho osud dravý.

Neodvrhni bezdomovca,

veď je jak stratená ovca,

daj mu spoň drobné mince,

veď koľko minieš na daromnice?

Možno kúpi polievku, možno chlast,

no aspoň prestane sa zimou triasť.

A keď budeš doma v teplej posteli,

pomysli si, kam sa takí jak on podeli?

Váž si, že máš strechu nad hlavou,

že nie si ovcou túlavou,

že okrem tepla periny

cítiš aj teplo rodiny.

A preto pomôž, ako vieš, veď on je naším blížnym tiež,

pomôž chudákovi čo ťa oslovil,

by to čo máš, si si zaslúžil...


(autor: Monika Šolcová /knižka Rozdávaj lásku)

 
Reklama