Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


PODOBENSTVÁ

Evanjelium podľa Lukáša  6

46 – 49 Podobenstvo o dvoch staviteľoch

 „Čo ma oslovujete : ‚Pane, Pane,’  keď nerobíte, čo hovorím? Ukážem vám, komu sa podobá každý, kto prichádza ku mne, počúva moje slová a uskutočňuje ich. Podobá sa človekovi, ktorý staval dom. Hlboko kopal  a  základy položil na skalu. Keď potom prišla povodeň, na dom narazila voda, no nemohla ním pohnúť, lebo bol dobre postavený. Ale kto ich počúva, a neuskutočňuje, podobá sa človekovi, ktorý si postavil dom na zemi bez základu. Keď naň narazila  voda, hne ď sa zrútil a z domu zostalo veľké rumovisko.“

 

Evanjelium podľa Lukáša 8

4 - 8   Podobenstvo o rozsievačovi

 Keď sa zišiel veľký zástup a prichádzali k nemu ľudia zo všetkých  miest, povedal v podobenstve: „Rozsievač vyšiel rozsievať semeno.  Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty. Tam ho pošliapali a nebeské vtáky pozobali. Druhé padlo na skalu. Vzišlo a uschlo, lebo nemalo vlahy.  Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie rástlo s ním a udusilo ho. Iné zrno padlo do dobrej zeme. Vyrástlo a prinieslo stonásobnú úradu.“  Keď to povedal, zvolal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva.“

 

Vysvetlenie podobenstva

Podobenstvo znamená toto: Semeno je Božie slovo. Na kraji cesty, to sú tí, čo počúvajú, ale potom prichádza diabol a  vyberá im slovo zo srdca, aby neuverili a neboli spasení. Na skale, to sú tí, čo počúvajú a s radosťou prijímajú slovo, ale nemajú korene, veria len na čas a v čase skúšky odpadajú. Ktoré padlo do tŕnia, to sú tí, čo počúvajú, ale starosti, bohatstvo a rozkoše života ho postupne udusia a oni neprinesú úrodu. A ktoré padlo do dobrej zeme, to sú tí, čo počúvajú slovo, zachovávajú ho v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu.

 

Evanjelium podľa Lukáša 8

16 – 18  Podobenstvo o lampe

 „Nik nezažne lampu a neprikryje ju nádobou, ani ju nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú , videli svetlo. Lebo nič nie je skryté, čo by sa nevyjavilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo a nedostalo na verejnosť. Dávajte teda pozor, ako počúvate, lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, o čom si myslí, že má.“

 

Evanjelium podľa Lukáša 10

30 – 37  Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi

 Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita, keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu  ich, vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: ‚Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.’ Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížny  tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“

 

Evanjelium podľa Lukáša10

5 – 8  Podobenstvo o neodbytnom priateľovi

 Potom im hovoril: „Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu: ‚Priateľu, požičaj mi tri chleby, lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám mu čo ponúknuť.’ A on zvnútra odpovie: ‚Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a deti sú so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti.’ Hovorím vám: Aj keď nevstane a nedá mu preto, že  mu je priateľom, pre jeho neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje.”

 

Evanjelium podľa Lukáša 12

41 – 48  Podobenstvo o vernom sluhovi

 Peter mu povedal: „Pane , toto podobenstvo hovoríš iba nám, alebo všetkým?“ Pán povedal: „Kto je teda verný a múdry správca, ktorého pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určený pokrm? Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. Veru hovorím vám: Ustanoví ho nad všetkým, čo má. Ale keby si ten sluha v srdci povedal: ‚Môj pán voľáko nejde,’ a začal by biť  sluhov a slúžky, jesť, piť a opíjať sa, pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej nevie, oddelí ho a dá mu podiel medzi nevernými. Toho sluhu, ktorý poznal vôľu svojho pána, no nepripravil sa a nesplnil jeho vôľu, veľmi zbijú. Toho, ktorý ju nepoznal a urobil niečo, za čo si zaslúži bitku, menej zbijú. Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať.” 

 

Evanjelium podľa Lukáša 12

6 – 9  Podobenstvo o neplodnom figovníku

 A povedal toho podobenstvo: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel . Preto povedal vinohradníkovi: ‚Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?’ On mu odvetil : ‚Pane nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš.’“

 

Evanjelium podľa Lukáša 13

18 – 19  Podobenstvo o horčičnom zrnku

 Potom povedal: „Čomu sa podobá Božie kráľovstvo, k čomu ho prirovnám? Podobá sa horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade. Keď vyrástlo, bol z neho strom a nebeské vtáky hniezdili na jeho konároch.“

 

Evanjelium podľa Lukáša 13

20 – 21  Podobenstvo o kvase

 A zasa povedal: „K čomu prirovnám Božie kráľovstvo?  Podobá sa kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí.“

 

Evanjelium podľa Lukáša 14

15 – 24  Podobenstvo o veľkej večeri

 Keď to počul jeden zo spolu stolujúcich, povedal mu: „Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve.“ On mu povedal: „Istý človek pripravil veľkú večeru a pozval mnoho ľudí. Keď nadišla hodina večere, poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: ‚Poďte, už je všetko pripravené.’ A naraz sa začali všetci vyhovárať.  Prvý mu povedal: ‚Kúpil som pole a musím si ho ísť pozrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma!’ Druhý povedal: ‚Kúpil som päť záprahov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa , ospravedlň ma!’ A ďalší povedal: ‚Oženil som sa, a preto nemôžem prísť.’ Sluha sa vrátil a oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa hospodár rozhneval a povedal svojmu sluhovi: ‚Vyjdi rýchle na námestia a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!’ A sluha hlásil: ‚Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a ešte je miesto.’ Tu pán povedal sluhovi: ‚Vyjdi na cesty a k ohradám a donúť vojsť všetkých, aby sa mi naplnil dom. Lebo hovorím vám, že ani jeden z tamtých mužov, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.’“

 

Evanjelium podľa Lukáša 14

1 – 7  Podobenstvo o stratenej ovci

 Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho.  Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo: „Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde?   A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.’ „Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.”

 

 Evanjelium podľa Lukáša 14

8 – 10  Podobenstvo o stratenej drachme

 ”Alebo ak má žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, nezažne lampu, nevymetie dom a nehľadá starostlivo, kým ju nenájde?  A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našiel drachmu , čo som stratila.’ Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.“

 

Evanjelium podľa Lukáša 15

11 – 32  Podobenstvo o márnotratnom synovi

 A pokračoval: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ’Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.’ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel  teda a uchytil sa u istého  obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov  u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu  i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.  Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.’ I vstal a šiel k svojmu otcovi.

Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.’ Ale otec povedal svojím sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme  a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený a našiel sa.’ A začali hodovať.

Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.’ On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda  otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.’ On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje.  Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy , a ožil, bol stratený, a našiel sa.’“

 

Evanjelium podľa Lukáša 15

1 – 8  Podobenstvo o nepoctivom správcovi

 Učeníkom povedal: „Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok. Zavolal si ho a povedal mu: ‚Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť.’ Správca si povedal: ‚Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva.’ Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: ‚Koľko dlhuješ môjmu pánovi?’ On povedal: ‚Sto kadí oleja.’ Vravel mu: ‚Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat.’ Potom povedal inému: ‚A ty koľko dlhuješ?’ On vravel: ‚Sto meríc pšenice.’ Vravel mu: ‚Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat.’ A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla.”

 

Evanjelium podľa Lukáša 16

19 – 31  Podobenstvo o boháčovi a Lazárovi

 Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: ‚Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!’ No Abrahám povedal: ‚Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.’ Tu povedal: ‚Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov, nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.’  Abrahám mu odpovedal: ‚Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.’  Ale on vravel: ‚Nie otec Abrahám. Ak príde k ním niekto z mŕtvych, budú  robiť pokánie.’ Odpovedal mu: ‚Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.’

 

Evanjelium podľa Lukáša 17

1 – 8  Podobenstvo o sudcovi a vdove

 Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: „V istom  meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: ‚Obráň ma pred mojím protivníkom.’ Ale on dlho nechcel . No potom si povedal: ‚Hoci sa  Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.’” A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k ním nevšímavý? Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde  Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“

 

Evanjelium podľa Lukáša 19

11 – 27  Podobenstvo o mínach

 Tým, čo to počuli, pridal ešte podobenstvo, lebo bol  blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že sa už zjaví Božie kráľovstvo. A tak povedal: „Istý človek vznešeného pôvodu odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť. Zavolal si svojich desiatich sluhov, dal im desať mín a povedal im: ‚Obchodujte, kým sa nevrátim! Ale jeho občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo  s odkazom: ‚Nechceme, aby tento nad nami kraľoval.’  Keď sa po prevzatí kráľovstva vrátil,  dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko kto získal. Prišiel prvý a vravel: ‚Pane, tvoja mína získala desať mín.’ On mu povedal: ‚Správne, dobrý sluha, pretože si bol verný v maličkosti, maj moc nad desiatimi mestami.’ Prišiel druhý a vravel: ‚Pane, tvoja mína vyniesla päť  mín.’ Aj tomuto  povedal: ‚Ty maj moc nad piatimi mestami.’ Iný prišiel a hovoril: ‚Pane, hľa, tvoja mína. Mal som ju uloženú v šatke, bál som sa ťa, lebo si prísny človek: berieš, čo si si neuložil, žneš, čo si nezasial.’ On mu povedal: ‚Zlý sluha! Podľa tvojich vlastných slov ťa súdim. Vedel si, že som prísny človek, že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial? Prečo  si teda nedal moje peniaze peňazomencom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi?’  A tým, čo tam stáli povedal: ‚Vezmite mu mínu a dajte ju tomu, čo má desať mín.’  Oni mu vraveli: „Pane, veď má desať mín! Hovorím vám: ‚Každému, kto má, ešte sa pridá, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A mojich nepriateľov, čo nechceli  aby som nad nim kraľoval, priveďte sem a pobite ich predo mnou!’

 

Evanjelium podľa Lukáša  7

9 – 18  Podobenstvo o zlých vinohradníkoch

 Potom začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: „Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval. V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali podiel úrody z vinice. Ale vinohradníci  ho zbili a prepustili ho naprázdno. Poslal druhého sluhu. Aj toho zbili, potupili a prepustili naprázdno. Poslal aj tretieho, a oni ho doráňali a vyhodili. Vtedy pán vinice povedal: ‚Čo urobím? Pošlem svojho milovaného syna. K nebu azda budú mať úctu.’ Ale keď ho vinohradníci zazreli, poradili sa a povedali si: ‚To je dedič. Zabime ho, aby bolo dedičstvo naše!’ Vyvliekli ho z vinice a zabili. Čo im teda urobí pán vinice? Príde, týchto vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným.“

Keď to počuli, povedali: „ Len to nie! On sa na nich pozrel a povedal: „Čo teda znamená, čo je napísané:

 ‚Kameň čo stavitelia zavrhli,

Stal sa kameňom uholným?’

 Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne , toho rozdlávi.“ Zákonníci a veľkňazi chceli v tú hodinu položiť na neho ruky, len sa báli ľudu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo.

 

Evanjelium podľa Lukáša 21

 29 – 33  Poučenie od figovníka

 A povedal im podobenstvo: „Pozrite sa na figovník a na ostatné stromy! Keď vidíte, že pučia, sami viete, že je už blízko leto. Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko Božie kráľovstvo. Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.

 

Evanjelium podľa Jána 10

1 – 21  Podobenstvo o dobrom pastierovi

 „Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. Kto vchádza bránou, je pastier oviec. Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.“ Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať.

Preto im Ježiš znova vravel: „Veru , veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam. Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený, bude vchádza i vychádzať a nájde pastvu. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie. Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach. Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje  poznajú mňa, ako  mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas, a bude jedno stádo a jeden pastier. Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca.“

Pre tieto slová znova nastala medzi Židmi roztržka. Mnohí z nich hovorili: „ Je posadnutý zlým duchom a šalie. Čo ho počúvate?!“ Iní namietali: „To nie sú reči posadnutého zlým duchom. Vari môže zlý duch otvárať oči slepým?“ 

 

Evanjelium podľa Matúša 13

24 – 30  Podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou

Predniesol im aj iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá človekovi, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno. Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ,  prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel. Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, ukázal sa aj kúkoľ. K hospodárovi prišli sluhovia a povedali mu: ‚Pane, nezasial si na svojej roli dobré semeno?  Kde sa teda vzal kúkoľ?’  On im vravel: ‚To urobil nepriateľ.’  Sluhovia mu povedali:  ‚Chceš, aby sme šli a vyzbierali ho?’  On odpovedal:  ‚Nie, lebo pri zbieraní kúkoľa by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu. Nechajte oboje rásť až do žatvy a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu  zhromaždite do mojej stodoly.’”

 

34 – 43  Vysvetlenie podobenstva o kúkoli

Toto všetko hovoril Ježiš zástupom v podobenstvách. Bez podobenstva im nehovoril nič, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok:

„Otvorím svoje ústa v podobenstvách,

Vyrozprávam , čo bolo skryté od stvorenia sveta.“

 Potom rozpustil zástupy a vošiel do domu. Tu k nemu pristúpili jeho učeníci a vraveli mu: „Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na roli“  On im povedal: „Rozsievač dobrého semena je Syn človeka. Roľa je svet. Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého. Nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol. Žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli. Ako teda zbierajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude aj na konci sveta:  Syn človeka pošle svojich anjelov a vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia a tých, čo pášu neprávosť,  a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude  plač  a škrípanie zubami. Vtedy sa spravodliví zaskvejú ako slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počúva!

 

 Evanjelium podľa Matúša 13

 44  Podobenstvo o poklade v poli

 Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide,  predá všetko, čo má, a pole kúpi.

 

Evanjelium podľa Matúša 13

 45 – 46  Podobenstvo o perle

 Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju.

 

Evanjelium podľa Matúša 13

 47 – 50  Podobenstvo o rybárskej  sieti

 A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy. Keď je plná, vytiahnu ju na breh, posadajú si, dobré vyberú do nádob a zlé hodia von. Tak bude aj na konci sveta:  vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia  ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.

 

 51 – 52  Zakončenie

 „Pochopili ste to všetko?“ „Áno,“ odpovedali. A on im povedal: „Preto sa každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá hospodárovi, ktorý  vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré.“

 

  Evanjelium podľa Matúša 18

 23 – 35  Podobenstvo o nemilosrdnom sluhovi

 Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: ‚Pozhovej mi a všetko ti vrátim.’ A pán sa na sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: ‚Vráť, čo mi dlhuješ!’  Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: ‚Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.’ On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí.

Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. A t ak si ho pán predvolal a povedal mu: ‚Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?’ A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“

 

 Evanjelium podľa Matúša  20

 1 - 16  Podobenstvo o robotníkoch vo vinici

 Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.’ A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej popoludní  a našiel iných postávať, povedal im:  ‚Čo  tu nečinne stojíte celý deň?’  Vraveli mu: ‚nik nás nenajal.’ Povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice!’

Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc posledným až po prvých!’ Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár.  Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára.: ‚Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.’ Ale on jednému z nich odpovedal: ‚Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem?  Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý? Tak budú poslední prvými a prví poslednými.’“  

 

 Evanjelium podľa Matúša 21

 28 – 32  Podobenstvo o dvoch synoch

 „Čo poviete na toto?  Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: ‚Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!’ Ale on odpovedal: ‚Nechce sa mi.’ No potom to oľutoval a šiel. Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: ‚Idem, pane!’ Ale nešiel. Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?“ Odpovedali: „Ten prvý.“ Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu. 

 

 Evanjelium podľa Matúša  22

 1 – 14  Podobenstvo o svadbe kráľovho syna

 A Ježiš im znova hovoril v podobenstvách: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť. Znova poslal iných sluhov s odkazom: ‚Povedzte  pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené, poďte na svadbu!’  Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili.

Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil. Potom povedal svojim sluhom: ‚Svadba je pripravená, ale poznaní  jej neboli hodní. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.’  Sluhovia vyšli na cesty  a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých, a svadobná sieň sa naplnila hosťami.

Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí,  zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: ‚Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?’ On onemel. Tu kráľ povedal sluhom: ‚Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy, tam bude plač a škrípanie zubami.’ Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolaných.“

 

 Evanjelium podľa Matúša 25

1 – 13  Podobenstvo o desiatich pannách

 Vtedy sa nebeské kráľovstvo bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych. Nerozumné si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. Múdre si vzali s lampami aj olej do nádob. Keď ženích neprichádzal, všetkým sa začalo driemať a zaspali. O polnoci sa strhol krik: ‚Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!’ Všetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy. Tu nerozumené panny povedali múdrym: ‚Dajte  nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.’  Ale múdre odvetili: ‚Aby azda nebolo ani nám ani vám málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si!’  No kým išli kupovať olej, prišiel ženích a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli: ‚Pane, Pane, otvor nám!’ Ale on im povedal: ‚Veru,  hovorím vám: Nepoznám vás.’ Preto bdejte, lebo neviere ani dňa ani hodiny.

 

 Evanjelium podľa Mareka 4

 24 – 25 Podobenstvo o miere

 Ďalej im povedal: „Dávajte pozor na to, čo počúvate! Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám, ba ešte sa vám pridá. Lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.“

 

 Evanjelium podľa Mareka 4

 26 – 29  Podobenstvo o zasiatom semene

 Ďalej hovoril: „S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme, či spí alebo vstáva, v noci či vodne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase. A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.“

 

 

 

 

 

 
Reklama