Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


NEBO NIE JE VÝMYSEL

Epilóg

Od chvíle, keď sa náš rodinný výlet zmenil na cestu do neba a prevrátil nám život naruby, nás delí už sedem rokov. Mnohí sa pýtajú,  prečo sme čakali tak dlho, kým vyrozprávame Coltonov príbeh. Dôvodov je viacero. Aj keď od operácie pretieklo veľa vody, ukázalo sa, že naháňačka z Greeley k lekárovi v Imperiali bola len začiatok. Ako ste sa dočítali, Colton nám podrobnosti o návšteve nebies odhaľoval len postupne, celé mesiace a roky. Takže hoci sa Colton ocitol na prahu smrti už pred nejakým časom, jeho príbeh naberal jasné črty len pomaly.

Keď sme začali  verejne hovoriť o Coltonovom zážitku, mnoho známych nás nabádalo: „Mali by ste napísať knihu!“ My sme vždy len odfrkli: “My a knihu? No určite !“ 

Okrem iného sme si nevedeli predstaviť, že by niekto rád čítal o nás. Navyše, napísať knihu bola pre nás nepredstaviteľná úloha. Zhruba taká nepredstaviteľná ako výprava na Mesiac.

Obaja máme prácu, čo nás baví, deti, o ktoré sa treba starať, a kostol , kam chceme prinášať rozvoj. A ako si poradíme s toľkým záujmom? Obávali sme sa. Aj teraz sa obávame. Celý život  sme prežili v malom meste, študovali na miestnych školách, viedli neveľký cirkevný zbor... Colton  rozumie, keď sa povie „malý“, ale rozumie aj spojeniu „svetlá reflektorov“? Netušíme.

Nech je akokoľvek, kniha je na svete. Ľudia nám kladú rozličné otázky. Najmä detí zaujíma, či Colton v nebi videl nejaké zvieratká. Odpoveď je áno! Okrem Ježišovho koňa vraj zahliadol psy, vtáky či dokonca leva – nie však zúrivého, ale celkom krotkého.

Mnoho katolíkov spomedzi našich priateľov  chce vedieť, či Colton stretol  Ježišovu matku, Pannu Máriu. Odpoveď je opäť áno. Videl, ako Mária kľačí pred Božím trónom, alebo ako stoji po synovom boku. „Stále ho ľúbi, lebo je jeho mamička,“ vysvetlil nám Colton.

Ďalšia, veľmi častá otázka znie, ako nás Coltonov zážitok zmenil. Sonja by vám hneď odvetila, že nás totálne zlomil. Viete, kňazi  a ich príbuzní sa odjakživa  lepšie cítia v role tých, čo pomáhajú, než tých, čo prijímajú pomoc. So Sonjou sme vždy my navštevovali chorých, nosili im jedlo, starali sa o deti našich známych, ak bolo treba ... Od iných sme nič nečakali. Zo spätného pohľadu v tom tuším bolo trocha pýchy. Ale naše ukrutné nemocničné útrapy našu hrdosť zlomili ako suchú halúzku. Naučili nás pokore  a ochote spoľahnúť sa na blížnych po hmotnej, citovej i finančnej stránke.

Iste, je skvelé mať dosť síl, aby človek mohol poskytnúť oporu svojmu okoliu. Ale my sme sa naučili,  aká dôležitá je  aj zraniteľnosť a schopnosť nechať druhých, aby chvíľu boli silní za nás, aby oni mohli podporiť nás. Ako sme totiž pochopili, môcť pomáhať je tiež požehnanie.

Coltonov zážitok nás zmenil ešte v jednom zmysle: sme odvážnejší. V dnešnej dobe ľudia často pochybujú o existencii Boha. Ako kňaz som sa nikdy neostýchal hovoriť o viere, no dnes, keď môžem ľuďom navyše vyrozprávať aj Coltonov príbeh, už nemám nijaké zábrany. Je to pravda a ja ju chcem šíriť.

V Imperiali náš rodinný život pokračuje ako v ktoromkoľvek americkom malomeste. Cassie oslávila trinásť a na jeseň nastúpila do deviatej triedy. Včera mala veľký deň – konali sa prijímačky do školského zboru. Maličkého Colbyho tiež čaká míľnik – ide do prípravky. Všetci sa tešia, lebo vychovávateľky v škôlke už privádza do šialenstva.

Colton bude mať tento mesiac jedenásť a v septembri začne šiesty ročník. Ničím sa nelíši od ostatných deciek. Chodí na zápasenie a bejzbal. Učí sa hrať na klavír a trúbku, no v škole sa nejde pretrhnúť. Vravieva, že jeho najobľúbenejší predmet je prestávka. Občas ešte spomenie výlet do neba, ale nikdy nenaznačil, že by ho navštívil viackrát, alebo že by dodnes udržiaval nejaké nezvyčajné spojenie s večnosťou.  A hoci prežil čosi nevídané, so súrodencami má tie najprirodzenejšie vzťahy.

Keď sme sa snažili vymyslieť čo najlepší názov pre knihu – ja som navrhol „Škôlkar v nebi“. Sonja zasa „Nebo očami Coltona“. Cassien návrh znel „Zletel z nebies, no od anjela má ďaleko“.

Napokon však s názvom neplánovane prišiel sám Colton. Okolo Vianoc 2009  sme sa vybrali na výlet do texaského Dallasu. Sedeli sme pri káve s redaktorkou a preberali sme knihu. Vtom zdvihla zrak a obrátila sa na Coltona: „Na čo by si chcel ľudí osobitne upozorniť?“

Colton jej opätoval pohľad a bez zaváhania odvetil: „Chcem, aby vedeli, že nebo nie je výmysel.“ 

 

Úryvok z knihy: Todd Burpo a Lynn Vincentová  -  Nebo nie je výmysel

 
Reklama