Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


ALE AJ TAK (bl. MATKA TEREZA)

ALE AJ TAK ...

 Ľudia sú nerozumní, neláskaví a sebeckí...ale aj tak ich miluj.

Ak robíš dobre, ľudia ťa obvinia zo sebeckých, postranných pohnútok...,ale aj tak rob dobre.

Ak si úspešný, získaš si falošných priateľov a skutočných nepriateľov...,
ale aj tak buď úspešný.

Na dobro, ktoré konáš sa zajtra zabudne...,
ale aj tak rob dobro.

Čestnosť a úprimnosť ťa urobia zraniteľným...,
ale aj tak buď čestný a úprimný.

Čo si celé roky budoval, môže sa za jednu noc zrútiť...,
ale aj tak buduj.

Ľudia naozaj potrebujú pomoc, ale možno ťa napadnú, ak im pomôžeš...,
ale aj tak pomáhaj ľuďom.

Daj svetu to najlepšie čo máš a udrú ťa po tvári...,
ale aj tak daj svetu to najlepšie čo máš.

bl. MATKA TEREZIA

 

Bl. MATKA TEREZIA Z KALKATY, REHOĽNÍČKA (životopis)

Matka Terézia, vlastným menom Agnes Gonxhe Bojaxhiu, sa narodila 27. 8. 1910 v Skopje (Macedónsko). V náboženskej výchove významnú úlohu zohrali rodičia, štátne gymnázium, Mariánska kongregácia, ale aj juhoslovanskí jezuiti, hlavne Franjo Jambrekovič,  ktorý jej už ako 12-ročnej  čítal listy misionárov z Indie. Ako 18-ročná premýšľala o svojej budúcnosti. Zvláštnym spôsobom sa znova stretla s listami, v ktorých boli kázne jezuitských misionárov z Indie. Túžila po misiách, ale nechcela byť rehoľníčkou. Keďže premýšľala, ako by sa dostala do Indie. Jediné východisko bolo vstúpiť do rehole. Jezuiti jej sprostredkovali kontakt s loretskými sestrami v Írsku, ktoré mali v Bengálsku misijné stanice. Dňa 29. 11. 1928 odchádza do kláštora Loreto v Rathfarnham, Dublin, odtiaľ do Indie (1.12.1928), kde začína svoj noviciát v Dárdžilingu spolu s juhoslovanskou spolusestrou Máriou Magdalénou. Dostala rehoľný habit a dala si meno Tetézia z úcty ku sv. Terézii (z Lisieux) od Dieťaťa Ježiša (6. 1. 1929).  Po zložení sľubov sa stala učiteľkou zemepisu a dejepisu v Kalkate. Ďalej študovala, dosiahlia magisterský titul a stala sa riaditeľkou školy. 24. 5. 1931  zložila prvé sľuby a 24. 5. 1937  večné sľuby v Dárdžilingu.         V Kalkate sa politická situácia postupne zostrila a po menších vzburách medzi hinduistami a moslimami  vypukla 16. 8. 1946 posledná, najkrvavejšia z nich. Matka Terézia  začala uvažovať o svojom živote a pravej ceste. 10. 9. odchdáza do Darjeelingu na duchovné cvičenia, aby si ujasnila svoje povolanie. Pri odchode na stanici v Kalkate sa ocitla medzi chudobnými,  jeden z nich kričal, že je smnädný a hladný. Jeho slová jej počas duchovných cvičení rezonovali v ušiach. Keď sa vrátila do Kalkat y, bola rozhodnutá o zmene života. Požiadala svoju predstavenú o dovolenie žiť mimo kláštora a pracovať v kalkatských chudobných štvrtiach. Povolenie z Ríma si vyžiadala o mesiac neskôr. Dňa 18. 8. 1948  Matka Terézia odchádza z rehole loretániek a oblieka si biele sári s belasým okrajom a krížom na ramene. Odchádza do Patny na tri mesiace k lekárskym misionárkam na ošetrovateľský kurz. V decembri sa vracia do Kalkaty a býva u malých chudobných sestier. 21. 12. 1948 otvára prvú školu v chudobnej štvrti Moti Jheel.  Kongregácie misionárok lásky - sestry Matky Terézie so sídlom  v Kalkate bola schválená 7. 10. 1950.  K rehoľným sľubom (chudoba, čistota, poslušnosť) pridala štvrtý sľub: poskytovať horlivú a dobrovoľnú službu tým najúbohejším. 1. 2. 1965 sa sestry stávajú rehoľnou spoločnosťou s pápežskými právami. V roku 1976 na žiadosť amerických biskupov Matka Terézia zakladá kontemplatívnu vetvu rehole sestry Slova. V roku 1979  je jej udelená Nobelova cena, bola ozdobená aj viacerými čestnými doktorátmi svetových univerzít. V r. 1997  sa zo zdravotných dôvodov vzdala misie, na jej miesto nastúpila sestra Nirmala.

Zomrela ako 87 ročná 5. 9. 1997 . Jej sesty vykonávajú charitatívnu činnosť po celom svete. Svätý Otec Ján Pavol II. r. 2003 vyhlásil Matku Teréziu za blahoslavenú.    



 

 
Reklama