Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


MATKA TEREZA A NOVINÁRI

Keď sa novinári v Londýne pýtali Matky, ako hľadí na hnutie žien za rovnoprávnosť, vo Washingtone, čo si myslí o úsilí na uzákonenie potratov a v Ríme zasa, čo hovorí na žiadosti umožniť kňazské povolanie ženám, zakaždým odpovedala: "Nič o tom neviem... Ak všetko robíte pre vlastnú slávu, vydržíte robiť iba pár rokov. Ak sa ale pýtate, lebo chcete byť nápomocní, vaša cesta je dlhá a má cieľ. Budem sa modliť za svetlo pre vás." A zvyčajne potom hlúčku neústupných novinárov  darovala hrste medailónikov, aby im vraj v práci pomáhali. Trhali sa o ne ako deti.

 

Na medzinárodnej konferencii vo Washingtone jej fotoreportéri blýskali do očí. Zastala v prejave a povedala: "Musí byť vaše povolanie také dravé? Neprišla som, aby tu zostali po mne fotografie - ale aby tu zostali slová, a tie aj tak fotografovať nemôžete."

 

Matka dostávala tisíce žiadostí o interview, k čomu hovorila: "Mne ľahšie padne okúpať a očistiť malomocného, ako dať interview. A najmä od udelenia Nobelovej ceny mieru mi novinári život neuľahčujú..."

 

Keď sa jej to niekedy vyčítalo, s úsmevom odvetila: "Novinári stoja človeka čas a ja už toho času veľa nemám."

 
Reklama